Najkrajšie autá budúcnosti tu už boli, pozrite si staré prototypy
Dizajn a inovatívne technické riešenia sú neodškriepiteľnou doménou talianskych automobiliek. Ich konštruktéri navrhli obrovské množstvo zaujímavých prototypov a štúdií. Z mnohých vznikli sériovo vyrábané modely, iné slúžili iba ako pútače pozornosti na autosalónoch. Z obrovského množstva konceptov sme vybrali aspoň niekoľko, na ktoré sa oplatí zaspomínať.
Abarth 1600
Vízia malého kupé vznikla v ateliéroch štúdia Italdesign v roku 1969. 3800 mm dlhé, 1565 mm široké a 1100 mm vysoké auto disponuje interiérom s usporiadaním 2+2. Názov konceptu naznačuje zdvihový objem poháňacej jednotky. Štvorvalec s presným objemom 1592 cm3 je vyladený na slušný výkon 107 kW (145 k).
Alfa Romeo Carabo
Futuristický športiak navrhol dizajnér štúdia Bertone, Marcello Gandini. Štúdia debutovala na parížskom autosalóne v roku 1968 a predstavovala nový prístup k dizajnu športových áut. Vtedy obľúbené oblé línie nahradili ostré hrany a výklopné dvere, ktoré sa neskôr uplatnili na sériovom Lamborghini Countach. Technika s osemvalcovým motorom uloženým uprostred pochádza z Alfy Romeo Tipo 33. Výkon 169 kW (230 k) a výborná aerodynamika dovolili Carabu prekonať rýchlosť 250 km/h.
Alfa Romeo Spider Monoposto
Jednomiestny prototyp z dielne Zagato bol predobrazom sériovej Alfy Romeo Spider a kupé GTV. Štúdia debutovala v roku 1992.
Autobianchi A112 Runabout
Futuristického predchodcu FIATu X1/9 nakreslili u Bertoneho a inšpirovali sa svetom motorových člnov. Nízky, ľahký a údajne veľmi mrštný koncept debutoval v Turíne v roku 1969. Nesie logo značky Autobianchi, ktorá vtedy patrila pod krídla FIATu. Technický základ síce vychádza z veľkosériového FIATu 128, ale v skutočnosti ide o celkom iné auto. Punc dobrej ovládateľnosti mu dodal najmä motor uložený pred zadnou nápravou, teda uprostred.
Ferrari Pinin
Píše sa rok 1980 a štylistické štúdio Pininfarina na turínskom autosalóne práve predstavilo prototyp luxusnej limuzíny Ferrari Pinin. Hoci možný konkurent pre najlepšie BMW, Mercedesy či Jaguare budí veľký záujem potenciálnych zákazníkov, Ferrari napokon hovorí nie. Takéto auto vraj do portfólia značky nepatrí. Pinin má veľmi štíhlu prednú časť, pretože pod prednou kapotou pracuje unikátny dvanásťvalcový boxer, ktorý na výšku nevyžaduje veľa priestoru. Prevodovka je päťstupňová, manuálna.
FIAT 128 Bertone
Maximálna praktickosť a priestor pre posádku, to je základná myšlienka prototypu Bertone z roku 1969. Technika pochádza z FIATu 128 a karoséria je viac účelná ako pekná. Vpredu konštruktéri naprojektovali deformačnú zónu, aby bolo auto bezpečné. V zadnej časti je integrovaný malý vozík, ktorý poslúži na prevoz nákupu alebo dieťaťa.
FIAT 850 City Taxi
Nielen Briti, aj Taliani chcú svoj národný taxík. Vývoj zabezpečil kto iný, ako FIAT. Podvozok zo sériového modelu 850 dostal škatuľovitú karosériu s asymetrickými dverami. Na pravej strane, teda pri chodníku, sú jedny veľké posuvné dvere. Šofér má na opačnej strane k dispozícii klasické dvere. Vzadu je lavica pre pasažierov a vedľa šoféra ostalo miesto pre odkladanie batožiny. Doplňme, že auto meria na dĺžku iba 3,2 metra, aby prešlo všetkými talianskymi uličkami a ľahko zaparkovalo. Napriek mnohým inovatívnym riešeniam, alebo práve kvôli nim, sa prototyp nikdy nedostal ani do malosériovej výroby. Keď ho predstavili, písal sa rok 1968.
FIAT X1/23
V roku 1972 uzreli svetlo sveta dve nové miniautá FIAT. Zatiaľ čo model 126 bol určený pre sériovú výrobu, koncept X1/23 reprezentoval budúcnosť tohto segmentu. Dvojmiestny elektromobil ženie dopredu 13,5 konskej sily (10 kW). Maximálna rýchlosť síce predstavuje 75 km/h, ale ak chcete prejsť na jedno nabitie aspoň 70 kilometrov, treba udržiavať konštantných 50 km/h. Prototyp je dokonca vybavený funkciou rekuperácie energie, takže pri brzdení vyrába elektrinu.
FIAT Coupé
FIAT Coupé patrí bezpochyby medzi najvýraznejšie modely turínskej automobilky. Tvary extravagantného kupé nakreslil Američan Chris Bangle (neskôr sa preslávil v BMW) v spolupráci s Centro Stile FIAT. Interiér vznikol u Pininfarinu. Taliani mali v zálohe dva návrhy. Prekvapivo, do sériovej výroby sa napokon presadil ten odvážnejší. Umiernený FIAT Coupé zostal iba v štádiu prototypu.
Ďalší z vývojových návrhov FIATu Coupé. Tvar blatníkov už zľahka pripomína neskoršiu produkčnú verziu.
FIAT Ecos
Ďalší dôkaz, že elektromobily neboli automobilkám ukradnuté ani pred viac ako tridsiatimi rokmi. Koncept FIAT Ecos debutoval v roku 1978 a na vtedajšiu dobu vyzeral mimoriadne moderne. Karosériu s minimálnymi prevismi a rázvorom 2200 milimetrov navrhli u Pininfarinu. Techniku dodal FIAT. Predné kolesá roztáča elektromotor s výkonom 26 kW (35,5 k). Dvanásť 6V akumulátorov je umiestnených pod prednými a zadnými sedadlami. Každý váži 12 kg.
FIAT I.DE.A VSS
Na báze Ritma vznikla v roku 1982 inovatívna štúdia s označením VSS. Konštruktéri FIATu a inštitútu I.DE.A vytvorili pevný skelet, ktorý predstavuje základný prvok auta a má ochrániť posádku v prípade nárazu. Na skelet sú primontované ostatné komponenty, vrátane plastových častí karosérie. V ďalšej fáze sa rátalo s vývojom moderného motora s vysokým kompresným pomerom, bezstupňovej prevodovky a hybridného systému. K tomu však nedošlo.
FIAT Downtown
Elektromobil s relatívne zložitou konštrukciou nemal nádej na sériovú výrobu. FIAT ho predviedol v roku 1993, aby sa pochválil schopnosťami svojich konštruktérov. Vozidlo využíva hliníkový rám a plastové panely karosérie. Interiér je trojmiestny, pričom vodič sedí vpredu uprostred a dvaja spolujazdci po jeho pravej a ľavej ruke, mierne vzadu. Dva elektrické motory sú umiestnené v zadných kolesách. Maximálna rýchlosť vozidla dosahuje 100 km/h, dojazd - ak udržiavate rýchlosť 50 km/h - má hodnotu 186 kilometrov.
FIAT Punto Racer
Vízia malého kupé, založená na báze Punta Cabrio. Navrhli ju dizajnéri štúdia Bertone a v roku 1994 predstavili na autosalóne v Turíne. Pod kapotou pracuje benzínový štvorvalec 1,4 Turbo, teda to najlepšie z ponuky sériového Punta I.
FIAT Ecobasic
Štúdiu potenciálneho ľudového auta odhalili v roku 1999. Ecobasic bol navrhnutý s ohľadom na čo najnižšie výrobné náklady. V útrobách nie práve najkrajšej, ale účelne navrhnutej karosérie sa ukrýva turbodiesel s objemom 1,2 litra (45 kW/61 k). Pod maskou chladiča sú otvory pre dolievanie prevádzkových kvapalín. Prístup pod kapotu mali mať iba mechanici v značkových servisoch. Priemerná spotreba nafty sa podľa výrobcu držala pod trojlitrovou hranicou na sto kilometrov. O prípadnej sériovej výrobe sa síce uvažovalo, nikdy k nej však nedošlo.
Takto vyzeral predsériový prototyp odvodený od štúdie Ecobasic. Taliani ho napokon zavrhli a pustili sa do vývoja novej Pandy.
FIAT Oltre
Hviezde talianskej značky FIAT na bolonskom autosalóne 2005 nik nepovedal inak, ako „vytunený Hummer“. Koncept využíva platformu a trojlitrový turbodiesel z úžitkového vozidla Iveco. Výrobca sa pýši tým, že Oltre si poradí aj s tým najťažším terénom. S týmto tvrdením však trochu kontrastuje použitie nízkoprofilových cestných pneumatík. Neskôr ich Taliani vymenili za terénne.
Fioravanti TRIS
S úlohou vytvoriť lacné malé auto sa konštruktéri značky Fioravanti popasovali vskutku šalamúnsky. Model TRIS navrhli tak, aby minimalizovali náklady pri hromadnej produkcii. Napríklad bočné a zadné dvere sú rovnaké, to isté platí o všetkých svetlometoch a nárazníkoch. Šetria sa tak náklady nielen na výrobu, ale aj logistiku. Štúdia debutovala v roku 1996, ale značka Fioravanti ju v mierne upravenej podobe ukázala aj na ženevskom autosalóne 2009. Taliani neúspešne hľadali investora, ktorý by zafinancoval rozbehnutie sériovej výroby.
Ghia Ford Saetta
Talianske dizajnérske domy nepracovali iba pre domáce automobilky. Napríklad Ghia úzko spolupracovala s Francúzmi, Nemcami i Američanmi. Pre Ford postavila malý roadster Saetta, ktorý je predobrazom miniauta Ka. Podvozková platforma i benzínový štvorvalec 1,3 litra zodpovedajú vtedajšej Fieste. Ghia vtedy už bola súčasťou Ford Motor Company.
Italdesign Giugiaro Lucciola
Oblé miniauto vzniklo na platforme FIATu Cinquecento. V jeho útrobách sa ukrýva zaujímavá technika. Hybridný poháňací systém tvorí vznetový dvojvalec s objemom 0,5 litra (5,5 kW/7 k) a dva elektromotory, každý s výkonom 7 kW (9,5 k). Vozidlo dosahuje najvyššiu rýchlosť 100 km/h, hodnotu priemernej spotreby nafty nanešťastie nepoznáme. Jeho svetová premiéra prebehla na ženevskom autosalóne v roku 1994. Ak vám tvary prototypu pripomínajú niektorý sériový model, nemýlite sa. Italdesign využil základné prvky dizajnu Luccioly pri návrhu Daewoo Matiz.
I.DE.A Grigua
Cinquecento mohlo v deväťdesiatych rokoch minulého storočia vyzerať aj takto. Dizajnéri z inštitútu I.DE.A postavili na báze sériového FIATu Cinquecento koncept priestranného trojmiestneho miniauta. Šofér sedí vpredu uprostred, po pravej a ľavej ruke má spolujazdcov, posunutých mierne dozadu. Vďaka netradičnému usporiadaniu má každý dostatok životného priestoru. Bohaté presklenie kabíny zabezpečuje výborný výhľad - podobný tomu, ako keď jazdíte na skútri. I.DE.A Grigua debutovala v roku 1992 a o rok neskôr vznikla aj "off-road" verzia s vyššou svetlou výškou.
I.DE.A Lampo
FIAT v roku 1994, pri príležitosti uvedenia prvej generácie Punta, vyzval inštitút I.DE.A, aby na báze novinky vytvoril zaujímavý prototyp. Výsledkom je klinovito tvarované kupé Lampo. Vozidlo je mierne dlhšie než Punto I, jeho karoséria pozostáva z hliníka.
Italdesign Capsula
Návrhári dostali za úlohu vytvoriť kompaktné auto, bez zbytočných príkras, orientované predovšetkým na posádku. Výsledkom je prototyp Capsula, predstavený v roku 1982. Kabína je vďaka bohatému bočnému preskleniu veľmi dobre presvetlená. Zariadenie interiéru navrhli tak, aby len minimálne obmedzovalo priestorovú ponuku pre cestujúcich. Dovnútra sa nastupuje cez veľké bočné výklopné dvere. Batožinový priestor sa nachádza pod podlahou kabíny. Aj technika šetrí priestor. Konštruktéri využili malý zážihový motor typu boxer z Alfy Romeo Alfasud. Italdesign chcel vytvoriť celý modelový rad priestranných vozidiel.
Lancia Aurelia B56 "Florida"
V roku 1955 sa Lancia pokúsila o prienik na severoamerický trh. Cestičku mal Talianom vyšliapať elegantný prototyp Aurelia B56, nesúci prívlastok Florida. Je to sedan postavený podľa americkej chuti, ale s talianskym šarmom. Dizajn navrhli u Pininfarinu a zaujal nádhernou líniou strechy, absenciou B-stĺpika alebo netradičnou prednou časťou. Hlavné svetlomety sú integrované do masky chladiča, zatiaľ čo malé prídavné svetlá našli miesto v blatníkoch. Luxusný sedan má všetky štyri kolesá zavesené nezávisle a pod kapotou osemvalec. Vznikli štyri exempláre (jeden ako dvojdverové kupé), pričom Aurelia B56 inšpirovala neskorší sériový model Lancia Flaminia Berlina.
Lancia Kayak
Obrovskú pozornosť vzbudilo toto kupé s usporiadaním kabíny 2+2 a veľkosériovou technikou na ženevskom autosalóne 1995. Lanciu Kayak navrhli u Bertoneho ako poctu talianskym športovým autám z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia. Špecifické sú najmä predné svetlomety zakomponované do masky chladiča. Auto má pohon predných kolies, pretože podvozok pochádza z Lancie Kappa.
Lancia Nea
Lancia sa pohrala s myšlienkou skombinovať prvky rodinného MPV a športového kupé. Výsledkom je relatívne vysoký, ale aerodynamicky tvarovaný prototyp Nea, prvýkrát vystavený na parížskom autosalóne v roku 2000. Na palube nechýba multimediálny systém - palubná doska obsahuje až päť obrazoviek. Tri z nich premietajú obraz z kamier umiestnených na dverách, ktoré nahradili konvenčné spätné zrkadlá.
Mercedes-Benz Vision A93
Takto vyzerá prvý pokus o kompaktný Mercedes. V roku 1993 ho navrhol taliansky inštitút I.DE.A, pričom dizajnéri rátali s použitím takzvanej sendvičovej platformy. Mercedes auto vystavil na frankfurtskom autosalóne a medzi návštevníkmi výstavy zorganizoval anketu. Približne 80 percent opýtaných bolo za zavedenie Áčka do sériovej výroby. Dá sa teda povedať, že kompaktný Mercedes vďačí za svoj vznik Talianom. Paradoxne, Mercedes si produkčné auto navrhol už vo vlastnej réžii (nakreslil ho Steve Mattin, dnes šéfdizajnér ruského AvtoVazu).
Pininfarina PFX
Dva roky trval vývoj aerodynamicky tvarovanej štúdie s tromi kolesami. Podieľali sa na ňom dizajnéri od Pininfarinu a študenti turínskej Polytechnickej univerzity. Vozidlo dlhé 4300 mm poháňa štvorvalec s objemom 1,1 litra (32 kW/43 k). Vďaka dobrej aerodynamike - koeficient odporu vzduchu má hodnotu 0,219 - je PFX schopné dosiahnuť maximálnu rýchlosť 145 km/h. Prototyp predviedli v roku 1960.
Subaru WX-01
Značka Subaru bola občas kritizovaná za nepekný dizajn. Štúdia výkonného kombi WX-01 ukazuje, že ani spolupráca s Talianmi nie je vždy víťazstvom. Vozidlo s usporiadaním interiéru 5+2 a technikou Legacy navrhli dizajnéri inštitútu I.DE.A v roku 2001. Pod kapotou pracuje benzínový šesťvalec typu boxer a poháňané sú všetky štyri kolesá.
Stola Abarth Monotipo
Koncept prvýkrát vystavený na turínskom autosalóne v roku 1998 reprezentoval schopnosti konštruktérskej spoločnosti Stola. Pod karosériou, vzdialene pripomínajúcou Porsche 911, sa ukrýva zaujímavý mix komponentov. Platforma pochádza z Fiatu Barchetta a pre potreby konceptu bola mierne predĺžená. Pod prednou kapotou sa ukrýva prepĺňaný dvojliter z Lancie Delta Integrale, naladený na výkon 243 kW (330 k). Motor prostredníctvom päťstupňovej manuálnej prevodovky poháňa predné kolesá. Ani nie 900 kg vážiace auto zrýchli z pokoja na 100 km/h za 4,9 sekundy a dosiahne najvyššiu rýchlosť cez 250 km/h. Perličkou sú brzdy z Ferrari F50. Prototyp sa dodnes objavuje na rôznych motoristických akciách po celom svete.
Zagato Lancia Hyena
Dizajnéri štúdia Zagato obliekli techniku Lancie Delta Integrale do šiat kupé. Auto predviedli v januári 1992 na autosalóne v Bruseli. Prototyp mal úspech a neskôr z neho vznikla 26-kusová séria.