História automobilky Volvo: Všetko sa začalo ložiskami

Väčšinou sa v dejinách automobiliek, najmä tých priekopníckych, neobjavuje od prvej chvíle ako výrobok ihneď auto. Škoda začínala s bicyklami, Saab i Subaru lietadlami, Suzuki dokonca tkáčskymi stavmi.

Mnoho automobiliek, ktoré vznikali neskoršie začínali licenciami osvedčených modelov. Ekonóm Assar Gabrielsson bol manažérom renomovanej švédskej továrne na výrobu ložísk SKF. Tam sa stretol s Gustavom Larsonom, ktorý už mal skúsenosti s výrobou áut zo stáže v Anglicku. Bol vlastne konštruktérom i dizajnérom v jednej osobe. V roku 1923 bola v Göteborgu výstava áut, ktorá oboch pánov inšpirovala. Chceli postaviť auto, ktoré by sa lepšie hodilo so švédskych drsných podmienok ako dovážané americké autá. V roku 1925 ich do Švédska z USA doviezli až 14-tisíc. Značku Volvo odvodenú z latinského slova valiť sa, mala firma SKF patentovanú už predtým a na autá sa hodila.

Logo, ktorým sa stala značka pre železo malo vyjadrovať odolnosť a robustnosť áut. Myšlienky, na ktorých realizácii Gabrielsson a Larson pracovali od roku 1924 sa stali skutkom v roku 1927. Presne 14. apríla opustilo fabriku v Hisingene neďaleko Göteborgu prvé sériovo vyrobené auto značky Volvo. Malo označenie ÖV4. Išlo o kabriolet s prezývkou Jakob. Mal dvojlitrový benzínový štvorvalec s ventilovým rozvodom SV, ktorý ponúkal výkon 28 koní pri otáčkach 2000 za minútu. Karoséria mala kostru z bukového dreva a povrch z oceľového plechu. Nápravy bolo odpružené dlhými listovými perami a auto dosahovalo rýchlosť až 90 kilometrov za hodinu. Výrobca však odporúčal jazdiť iba šesťdesiatkou. Krásne 12-lúčové drevené kolesá mali priemer 20 palcov, auto malo päť sedadiel. Vyrobili ich v prvom roku 205 kusov, ale vzápätí sa vyrábali spolu so sedanmi s pevnou strechou s označením PV4, ktoré sa stali druhým modelom značky Volvo.

V roku 1928 automobilka začala vyrábať aj nákladné autá, prvé mali označenie Series 1 a mali obrovský úspech. O rok neskôr Švédi predstavili ďalší model PV651. Bol dlhší, širší a mal pevnejší rám. Motor bol prvý radový šesťvalec, ktorý mal objem tri litre. Toto auto bolo veľmi obľúbené ako taxi, podobne ako v tridsiatych rokoch luxusné limuzíny PV60. V roku 1936 uzrel svetlo sveta nový model PV36 s prívlastkom Carioca, inšpirovaný americkým Chryslerom Airflow, jeho výkon už bol až 86 koní. Elegantná aerodynamická karoséria a svetlá zabudované do predných blatníkov boli vtedy veľmi pôsobivé.

Továreň Volvo sa medzitým oslobodila od firmy SKF a ďalej zvyšovala produkciu, ktorá nestagnovala ani počas druhej svetovej vojny. V roku 1942 automobilka oslavovala 50-tisíc vyrobených áut. Počas vojny bol populárny model PV 53, ktorý bol modifikovaný aj na pohon drevným plynom. V týchto časoch vzniklo aj prvé Volvo, vyrábané po vojne. Model PV 444 mal premiéru v roku 1944 v štokholmskej tenisovej hale a jeho hlavný konštruktér sa volal Helmer Pettersson. Nedostatok ocele však odložil začiatok sériovej výroby až na február v roku 1947. Automobil strednej triedy mal švihácku dvojdverovú samonosnú karosériu, tuhú zadnú nápravu a okamžite sa stal stredobodom záujmu. Motor s objemom 1,4 litra mal výkon 40 koní, neskôr prišla jednašestka s výkonom 60 koní. Dvojitý karburátor pre americkú verziu zabezpečil až 85 koní a rýchlosť 160 kilometrov za hodinu. Od tohto modelu bol prvýkrát odvodený aj variant kombi s označením 445.

Ďalšia kapitola automobilky sa začala v roku 1956, keď sa začal pod vedením nového riaditeľa Gunnara Engellaua vyrábať model P120, ktorý mal na domácom trhu prívlastok Amazon. Karosériu navrhol dizajnér Jan Wilsgaard. Veľká popularita spôsobila, že sa Amazon vyrábal aj v kanadskom Halifaxe. Automobilka Volvo vždy dbala na bezpečnosť. V roku 1958 vynašiel Nils Ivar Bohlin prvý trojbodový bezpečnostný pás, bez ktorého si nevieme autá dnes ani predstaviť.

Volvo sa pokúšalo vyrábať aj športové autá, zozačiatku neúspešne, zlom nastal až v roku 1960, keď mladý dizajnér Peter Pettersson absolvent talianskej karosárskej školy, syn konštruktéra odhalil na ženevskom autosalóne svoje dielo – Volvo P1800. Od roku 1961 do roku 1973 sa ich vyrobilo 47 500 kusov. Prvé Volvo s pohonom predných kolies bol športovo vyzerajúci typ 480 ES vyrábaný od roku 1986 v Holandsku. Rok 1992 je v znamení ďalšieho revolučného modelu 850. Je postavený na novej platforme, má predný pohon a úplne novú paletu motorov. Najvýkonnejšia verzia je 850 T5, poháňaná motorom 2.3 s turbom. Výkon 222 koní vtedy ohromil svet. Zároveň to bol prvý model na svete vybavený bočnými airbagmi.

Ďalším priekopníkom je model Volvo V70 XC z roku 1997. Priestranné kombi je doplnené plastmi, ktoré inšpirujú výrobcov áut dodnes, podobne ako zvýšený podvozok. Manažérsky offroad bol prvým autom švédskej automobilky s pohonom 4×4. Pripájanie pohonu zadnej nápravy zabezpečovala viskózna spojka. Firma Haldex začala svoju produkciu až o rok neskôr.

Čínsky Zhejiang Geely kúpil Volvo v auguste 2010 od amerického koncernu Ford. To bola najväčšia zámorská akvizícia čínskej firmy. Zhejiang Geely Holding Group, ktorý je materským koncernom čínskej automobilky Geely Automobile Holdings aj švédskeho Volva, podpísal so svojou európskou dcérou dohodu o presune technológií. To umožní čínskemu výrobcovi vozidiel rozšíriť svoju ponuku modelov a zvýšiť konkurencieschopnosť. Podľa generálneho riaditeľa švédskej automobilky Stefana Jacobyho to má výhody pre obe firmy, pre Volvo sa tak Čína stane druhým domácim trhom.

Súvisiace články

• Volvo EX30 AWD a RWD: Sebavedomie mu nechýba, „základ“ má výkon 200 kW (VIDEOTEST)
• Volvo C40 Recharge RWD 2024: Pohon zadných kolies sa vracia po 25 rokoch (VIDEOTEST)
• Slovenská premiéra Volvo EX30: Poriadne zdvihlo latku (VIDEO)
• Volvo nadobro končí s výrobou naftových motorov. A to už o pár mesiacov...