+31

Habermann po 12 rokoch hlási návrat na rely

Bedřich Habermann začal jazdiť rally v roku 1988 a postupne vystriedal niekoľko áut, od Škody 130, cez Feliciu KitCar, Toyotu Celica, Nissan Almera KitCar, až po Ford Escort kráľovskej špecifikácie WRC.  

Popradčan sa po 12 rokov trvajúcej prestávke vracia za volant súťažného špeciálu. S Mitsubishi Lancer EVO IX tímu PEVA Racing Košice plánuje odjazdiť kompletmý zvyšok majstrovstiev Slovenska v rely 2013. Habermannov veľkolepý návrat príde začiatkom mája v Prešove. 

Čo vás presvedčilo, aby ste sa znovu vrátili k silným koňom pod kapotou?
Každému niečo chýba. Ja som pred 12 rokmi skončil s rally, ale vôňa benzínu a adrenalín z jazdy mi vždy prinášali úžasné momenty. Skúšal som aj štvorkolky, rýchle člny, motorky, ale nič z toho ma nenapĺňalo tak, ako rally preteky. Keď raz prepadnete oktánom, iné už nechcete.

Predstavíte váš súťažný tím?
Tím PEVA Racing Košice, ktorému šéfuje Radovan Mozner, funguje už niekoľko rokov. S Radom sa poznám osobne, začínali sme pretekať približne v rovnakom čase. Po mojom rozhodnutí začať opäť jazdiť, som si z viacerých ponúk vybral Subaru Impreza, ale čo čert nechcel, na druhý deň mi zavolal Rado Mozner, predniesol mi ich ponuku s otázkou, či by som nejazdil za ich tím… A ja som súhlasil, takže 3. mája štartujem za tím PEVA Racing na Rally Prešov, s predpokladom odjazdiť celý slovenský šampionát.

Čo je najdôležitejšie pre začínajúceho jazdca?
Na začiatku potrebujete peniaze (smiech)… Ešte raz, potrebujete peniaze, talent a šťastie. Na Slovensku si drvivá väčšina jazdcov financuje rally zo svojho, plus nejakí sponzori, ktorí v rámci reklamy pomôžu s financiami. Do továrenských tímov sa dostanú iba tie najväčšie talenty na svete. Šanca dostať sa tam, je asi jedna k desaťtisíc. Aj u nás sú pokusy vychovať a pripraviť na rally svetového jazdca. Ide o Martina Kočiho, ktorého formujú odmalička. Chlapec má obrovský talent a pochopenie aj zo strany rodiny, ktorá mu zháňa peniaze na jeho rast.

V čom vidíte výhodu, či naopak, nevýhodu oproti mladším jazdcom?
Výhoda – viem ako chutí traumatológia. Nevýhoda – s vekom rastie opatrnosť a určite aj nejaké sekundičky v cieli budú chýbať. Moja priorita nie je súperiť s mladým,i 25 ročnými „strelcami“. Tento šport mám rád, napĺňa ma a keď pridám aj nejaké výsledky, budem veľmi spokojný.

Váš cieľ, s ktorým idete do sezóny?
Výsledkový cieľ vám teraz nepoviem. Všetko sa ukáže na prvej rally v Prešove, kam patrím a ukáže, na akej úrovni som sa vrátil. Ale samozrejme, chcem čo najlepšie reprezentovať tím PEVA Racing.

Kto bude váš co-pilot?
Drvivú väčšinu som odjazdil s dvomi spolujazdcami. Najprv s Emilom Horniačekom a neskôr s Ivanom Hadžiom. Emil sa neskôr vydal vlastnou cestou a Ivanovi zdravotný stav nedovoľuje jazdiť rally na tejto úrovni. Sezónu pôjdem s Popradčanom Robom Baranom, ktorého takisto poznám dlhé roky. Robo začínal s Mirom Krupkom a vlastne dodnes robí spolujazdca v českom majstráku.

Čo hovorí na vaše rozhodnutie vrátiť sa do kolotoča rally vaša manželka Gitka?
Že som sa zbláznil.

Na tréningy prakticky neexistujú trate. Aké možnosti  využívate vy?
Jedine, že si zajazdíte na súkromnej ceste, alebo jej časti. Ak máte peniaze, tak si môžete uzavrieť cestu aj na týždeň a jazdiť, ale žiadny tréning nenahradí skúsenosti z pretekov. Poviem to takto, najlepší tréning je odjazdiť čo najviac pretekov.

Po niekoľkoročnej  pauze sa Rallye Tatry dostali do programu majstrovstiev Slovenska. Čo hovoríte na snahu organizátorov pokračovať v tradícii, ktorá tento rok napíše už svoju 40. kapitolu?
Držím im palce. Menšiu obavu mám z toho, že pod Tatrami budú mať problém s traťami. Cestu, ako ísť ďalej, vidím hlavne v rýchlostkách vo vojenskom pásme Javorina. Tam sú na rally úžasné trate. Do mesta Poprad by som zahrnul štart, cieľ a divácky atraktívny mestský okruh, o ktorom mám informácie, že sa pôjde aj v noci. Ďalším dôležitým faktorom je bezpečnosť. Všade okolo nás sú národné parky, tu lieta nejaký vták, tu žije nejaký chrobák a tým vlastne ochranári vytláčajú organizátorov do dedín, do obytných zón. Tu sa stávajú tragické nehody, čo môžeme sledovať aj v susedných Čechách, kde prišlo za dva roky o život viac ako 10 ľudí. Naozaj nepochopím divákov, ktorí sa postavia do zakázaného priestoru aj napriek označeniu a upozorneniam traťového komisára.

Na tohtoročnej Rallye Tatry uvidia diváci najlepšie posádky zo Slovenska a svoje umenie prídu ukázať aj posádky z Česka, Poľska a Maďarska. Čo je podľa vás, jazdca, ťahákom pre divákov? 

Viac zahraničných posádok znamená aj väčšiu propagáciu pre samotných organizátorov a rovnako aj pre Slovensko. Len s tým rozdielom, že v minulosti dostal hlavný organizátor Rallye Tatry Oskár Meltzer na organizáciu peniaze od štátu a dnes nedostanú nič. Musia sa snažiť pritiahnuť dve-tri atraktívne posádky, na ktoré budú zvedaví diváci, čo pomôže aj pri získavaní sponzorov. Ale odpoviem vám na vašu otázku, čo by pritiahlo viac divákov? Uvediem na príklade, momentálne z ríše snov. Ak by vyšla správa, že na Rallye Tatry bude štartovať Sebastian Loeb, tak vám garantujem, že Poprad praská vo švíkoch.

Má podľa vás tatranská rally šancu byť v horizonte, napríklad piatich rokov, súčasťou európskeho pohára, akou je dnes Rally Prešov?
Bude to veľmi ťažká cesta. Obrovským sklamaním pre mňa bolo, keď Rally Tatry pustili na niekoľko rokov do Púchova. Poviem to otvorene – značku Rallye Tatry zapredali do Púchova. A divím sa aj organizátorom z Púchova, že po niekoľkých ročníkoch pustili z rúk rally, ktorú mohli stavať na histórii. Na našej rally jazdili posádky z NDR, Sovietskeho zväzu, Bulharska, Rumunska, Francúzska či Talianska. Aj dnes, keď prídete na dovolenku do bulharskej Varny a dáte sa do reči z fanúšikom rally, tak Bulhar vo veku 50 rokov bude vedieť, čo je Rally Tatry.

Na tratiach sa stretnete s ďalšími nestormi rally na Slovensku, Igorom Drotárom, či Jozefom Bérešom st. Ako si spomínate na atmosféru pretekov 80-tych a 90-tych rokov, čo sa týka súťaživosti a kolegiality medzi jazdcami?
Dnes je atmosféra okolo rally úplne iná. Za všetko môžu peniaze. Kedysi prevládala rivalita medzi východom a západom krajiny a kamarátsky duch vládol počas celých pretekov. Ale dnes? Dnes si každý stráži svoje súkromie. Na preteky sa chodilo na celý týždeň a po večeroch sa kadečo povystrájalo. Jazdili sme pod hlavičkou Zväzarmu a dokonca sme od nich  dostávali refundáciu za dopravu na preteky. Motoristický šport bol, je a bude pánske hobby. Rally nikdy nebude masová záležitosť a kto chce do toho vstúpiť, musí mať veľa peňazí.